Plastická operácia nie je návšteva kaderníka

Autor: Alena Pallová | 9.1.2014 o 16:55 | (upravené 9.1.2014 o 17:09) Karma článku: 10,67 | Prečítané:  3694x

Kým pred niekoľkými rokmi bola plastická operácia považovaná skôr za raritu a dievčatá či ženy sa ňou nezvykli dobrovoľne vystatovať, v posledných rokoch možno pozorovať celkom opačný trend.

 

Médiá sú priam zaplavené príbehmi slávnych i menej známych ľudí, ktorým estetický zákrok zmenil život. Ani ja voči plastickým operáciám ako takým nič nemám, napokon, moja profesia je toho jasným dôkazom. Treba sa však naučiť odlišovať plastickú operáciu ako nástroj k skvalitneniu života od neustálych vrtochov tých, ktorí už nevedia čo od dobroty.

Nedávno mi padol do oka článok v novinách, v ktorom redaktor čitateľov oboznamoval s fungovaním estetických zákrokov v Nemecku. Spomenul nielen najčastejšie úkony posledných rokov, ale i čoraz nižší vek potenciálnych záujemcov a pretrvávajúcu snahu tamojšej vlády jednotlivé kritéria pre vykonávanie estetických úkonov legislatívne upraviť. Mne osobne sa veľmi páčila zmienka o novodobých kritériách krásy, ktoré v značnej miere ovplyvňujú predovšetkým mladé dievčatá vo vnímaní vlastného ja. Stopercentný zásah do čierneho. Nedá mi totiž nespomenúť si na moju známu, ktorej dcéra túžila preraziť ako modelka. Ako prvý absolvovala úvodný pohovor v jednej z nespočetného množstva slovenských modelingových agentúr. Prísna majiteľka dievčaťu okamžite odporučila estetickú korekciu nosa a striktnú diétu. Keď mi to priateľka rozprávala, neverila som vlastným ušiam. Jej dcéra mala toho času len 15 rokov (a asi 48 kg), no čo ma dorazilo najviac bol fakt, že k danému zákroku potrebovala iba súhlas zákonného zástupcu. Pardón, nechýbala letmá konverzácia s „odborníkom“, potvrdenie od praktického lekára o znášanlivosti potrebných liekov a odobrenie rodiča. To je všetko. Ako by šlo o návštevu kaderníčky, ktorej najväčším rizikom býva krivý zostrih vlasov, prípadne nevyhovujúca farba vlasov. Mimochodom, ani po rhinoplastike sa z nej modelka nestala...

Nechcem polemizovať o tom, či je správne slepo nasledovať túžby našich detí a pomôcť im v čo možno najväčšej miere vytvoriť adekvátne podmienky na sebarealizáciu a splnenie snov. Skôr by som sa rada pozastavila nad prístupom podaktorých chirurgov. Už niekoľkokrát som vyjadrila názor, že každý lekár by mal byť predovšetkým psychológom. Svojím názorom a skúsenosťami MUSÍ vedieť poradiť, odporučiť a dohovoriť klientke, ak sa jej túžby vymykajú normálu a už na prvý pohľad znejú prehnane.

Každý estetický zákrok je predsa ich vizitkou, „podpisom“, za ktorým si musia stáť. A čo ak sa počas operácie či v procese hojenia niečo pokazí? Koniec - koncov, výsledky, ktoré nie veľmi korešpondujú s predstavami klienta, prípadne znetvorenia s následnými psychickými problémami pacienta, nebývajú ničím ojedinelým. Práve z tohto dôvodu by som každú jednu požiadavku na vykonanie invazívneho plastického zákroku smerovala v prvom rade do ordinácie kvalifikovaného odborníka. Ten by mal vedieť REÁLNE posúdiť fakt, či dokáže adeptke pomôcť, alebo sa jej túžba po zmene dá považovať len za dočasný exces. A presne to isté by občas potrebovali i ženy, ktoré stretávam v bežnom živote na ulici. Estetické úkony na ich tvári neraz presahujú mieru únosnosti a pôsobia umelo. To je niečo, čo sa v praxi nemôže stať. Teda za predpokladu, že máte zdravý úsudok, viete, kde sú hranice alebo vás na ne upozorní ten, koho „písmo“ je vo vašej tvári vryté. Lepšie povedané, mal by. Veď nie nadarmo sa tieto zákroky označujú ako estetické.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?