Tak ja vám poviem, prečo som sama

Autor: Alena Pallová | 1.3.2014 o 10:30 | Karma článku: 11,66 | Prečítané:  30863x

Nedávno som sa stretla s mojou dobrou známou, ktorej spolužiačka si pred časom založila zoznamovaciu kanceláriu. Klientelu má rôznu – v evidencii zoznámeniachtivých kandidátov jej nechýbajú ani tridsiatničky, ani zrelí šesťdesiatnici. A práve jeden z nich ma svojím príbehom nesmierne zaujal.

Aby som ho neustále neoslovovala pomenovaniami ON, JEHO, ŇOM a podobne, odteraz bude Mike. Tento čiperný šesťdesiatnik totiž dlhé roky žije za Veľkou mlákou a svoje slovenské meno si s prihliadnutím na vzdialený domov pozmenil.

Mike po dlhšom pobyte na Slovensku zavítal do agentúry s celkom jasnou požiadavkou. Ako človek, ktorý má za sebou dvadsaťročný vzťah s takmer o dvadsať rokov mladšou partnerkou (pričom majú spolu aj tri deti, no nikdy sa nezosobášili), zatúžil opäť po láske. Jeho vyvolenou by mala byť, ako inak, tridsiatnička, ktorá by sa o neho pekne postarala. Nie, on nehľadá kuchárku, slúžku či náhradnú matku pre dospievajúce deti. On hľadá partnerku s veľkým P, ktorá mu bude ako spriaznená duša k dispozícii permanentne, a tým myslím naozaj permanentne. Mala by mať svetlé vlasy, anjelskú tvár a ak aj sem tam zájdu spolu do spoločnosti, musí vedieť, ako sa správať. To je všetko. Žiadne konkrétne vlastnosti, záľuby či gastronomické zručnosti. Aby som to skrátila. Prekvapená spolužiačka mojej kamarátky sa ho s nefalšovaným záujmom spýtala, prečo inklinuje k tak výrazne mladším ženám a zároveň mu naznačila, že s výberom vhodných adeptiek to v rámci aktuálnej „ponuky" nebude jednoduché. Na to Mike povedal vetu, ktorou si vzápätí znepriatelil nielen zamestnankyne zoznamky, ale i mňa, hoci ho vôbec nepoznám.

Mike si totiž myslí, že akonáhle žena pracuje a vo svojej  profesii dosahuje viditeľný progres, zvykne si žiť podľa seba, stáva sa netolerantnou, príliš sebestačnou, protivnou a aj keď sa s niekým dajme tomu zoznámi, do nádejného vzťahu nevstupuje na 100%. Mike-a sa podobné zistenia dotýkajú, napokon, on ako muž majetný a plný životných skúseností zarobil dosť na to, aby sa o budúcu partnerku postaral a na oplátku žiada len a len oddanosť. Ako psychickú, tak i fyzickú.

A práve to vnímam ako najväčší problém. Áno, samozrejme existujú „dámy", ktoré by po vzhliadnutí jeho inzerátu a profilu na sociálnej sieti neváhali ani minútku, no kde sa vytratil pocit sebarealizácie a vedomie, že som na tomto svete potrebný a túžim v ňom niečo dokázať?

S istotou viem povedať, že ja by som vyvolenou tohto pána byť nemohla. Mám síce po tridsiatke, som blondínka a dokážem sa správať reprezentatívne, no rozhodne by ma neuspokojovalo žiť iba ako doplnok niekoho, kto moje názory neberie do úvahy a tým pádom mňa, ako rovnocennú partnerku, nerešpektuje. A tu je zároveň odpoveď pre všetkých tých, ktorí mi zvyknú viac či menej pravidelne dávať otázky typu: „Ako je prosím ťa možné, že nemáš partnera?"

Ak ste pozorne čítali predchádzajúce riadky, odpoveď poznáte. No predsa len to zopakujem. Často mávam dojem, že gentlemanov so zdravým sebavedomím, ktorí nemajú potrebu zvádzať s partnerkou vnútorný boj,  nežiarlia na jej prácu či záľuby a podporujú ju, sú v dnešnej dobe ako dobre skryté poklady. V bezpečí ukryté len preto, že sa stávajú pomaly fikciou.

No najmä si myslím, že byť single aj po tridsiatke nie je žiadna pohroma. Kdesi som čítala, a plne s tým súhlasím, že toto obdobie je skvelá možnosť ako si predĺžiť mladosť a pripraviť sa na to, čo všetky „singles" aj tak neminie. Pretože na každého čaká láska. Teda pokiaľ sa jej vyslovene nebráni. Ale to už je trošku iný príbeh...

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?